sitemapmapa stránok Pondelok, 23. 09. 2019

Okolie - geografické pomery mesta Veľký Šariš

Veľký Šariš s jeho najbližším okolím sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Dnešné mesto sa rozkladá podstatnou časťou na najnižšie položenej časti územia, na riečnej nive Torysy, iba západná časť prilieha k stráni resp terase Torysy Vzápadnej časti je situované v podstate staré mesto, vo východnej sa rozprestiera nové mesto s priemyselnou zástasvbou.

Rozloha chotára je 3534ha (35,34 km2). Zemepisná poloha centrálnej časti mesta - kostol - je určená nasledovnými súradnicami:

zemepisná šírka 49°02’24” severnej šírky
zemepisná dĺžka 21°11’44” severnej dĺžky

Najnižším bodom je dno Torysy v južnej časti chotára v prelome Dúbrava-Bikoš, kde výška dna koryta je 255,0m nad morom. Nadmorská výška Šarišského vrchu je 570,1m nad morom. Hejo pozícia je daná súradnicami:

zemepisná šírka 49°03’24” severnej šírky
zemepisná dĺžka 21°10’43” severnej dĺžky

V chotári Veľkého Šariša významnejšie hory sú ešte Šarišská hora (419m nad morom), Dúbrava (493,1m nad morom), Bikoš (Bukovina 378,6m nad morom) a Okruhliak (390,6m nad morom). V širšom okolí (už mimo chotára) Veľkého Šariša je najvyšším bodom Stráž (739m nad morom) a Lysá Stráž (696,4m nad morom).
Osou územia je Torysa, vytvárajúca širokú dolinu, s viacerými rozvetvujúcimi sa ramenami. Z významejších prítokov z pravej strany je Pajtovský a Šarišský potok. Z ľavej strany Dzikov.
Povrch - reliéf územia - je pomerne pestrý, závislý na geologickej stavbe a geomorfologickom vývoji územia v najmladších geologických obdobiach.

Zdroj: kniha Veľký Šariš - mesto a hrad

Obsah webu

© 2019 Veľký Šariš